KÔRNATENIE TEPIEN

Ateroskleróza v otázkach a odpovediach Čo je to ateroskleróza ? Ako sa konkrétne prejaví úplný uzáver tepny ? Existujú predpoklady pre vznik aterosklerózy ? Je teda možné povedať, že sklon k ateroskleróze je daný genetickými vplyvmi a že obmedzovanie ostatných rizikových vplyvov nemá valný zmysel ? Ktoré škodlivé návyky majú najväčší vplyv na aterosklerózu ? Ktoré ďalšie rizikové faktory aterosklerózy je možné "bezbolestne" vylúčiť ? Než prejdeme k otázkam životosprávy, môžete uviesť normálne hodnoty ukazovateľov, o ktorých ste sa zmienil ? Ak k liečbe uvedených rizikových stavov existuje množstvo účinných liekov, prečo je tak dôležitá správna životospráva ? Môže teda dôjsť, pri dodržiavaniu liekovej disciplíny a účinnej prevencie, k úplnému vyliečeniu aterosklerózy ? 1. Čo je to ateroskleróza ?       Ateroskleróza je dlhodobý chorobný proces, postihujúci stenu tepien. Vedie k postupnému zužovaniu priesvitu tepny, ktorá sa môže tiež úplne uzatvoriť. To potom vedie k poruchám tkanív a orgánov, ktoré tepna vyživuje. Ak dôjde k úplnému uzáveru tepny, a tým i k úplnému prerušeniu prístupu živín, predovšetkým kyslíka, postihnuté tkanivá väčšinou odumierajú. 2. Ako sa konkrétne prejaví úplný uzáver tepny ?       Konkrétne dôsledky uzáverov sú závislé na celom rade ďalších okolností, predovšetkým na tom, či postihnutý orgán má možnosť získavať výživu ešte inou, náhradnou cestou. Tou sú predovšetkým tepnové spojky, napojené na iné a ďalšie časti tepnového riečišťa, ktoré väčšinou zostáva uzatvorené a otvárajú sa až pri uzávere hlavnej prívodnej tepny. Klinické prejavy aterosklerózy sú mnohotvárne a závisia na tom, ktorý orgán je postihnutou tepnou zásobovaný. Krajným prípadom uzáveru tepny, zásobujúceho srdcový sval (myokard), je známy infarkt myokardu. Pokiaľ k podobnému uzáveru dôjde na niektorej z tepien, vyživujúcej mozgové tkanivo, vzniká mozgová mŕtvica, prípadne niektorá z jej priaznivejších variant. Poruchy cievneho zásobovania na podklade aterosklerózy sa však môžu týkať i ďalších orgánov a častí tela – od očí cez najrôznejšie brušné orgány až po horné a dolné končatiny. V prípadoch, keď je takáto tepna iba zúžená, nie však uzatvorená, dochádza k výraznému zníženiu funkcie nedostatočne vyživovaného orgánu, predovšetkým pri zvýšených nárokoch na prísun živín, napr. pri fyzickej záťaži. Zúžením tepien, vyživujúcich srdcový sval, vzniká angina pectoris, prejavujúca sa pri fyzickej záťaži bolesťou na hrudi. Pri postihnutí tepien dolných končatín a panvy sa prejavuje bolesť pri chôdzi v dolných končatinách, predovšetkým v lýtkach. Sú i ďalšie postihnutia a z nich plynúce ťažkosti. 3. Existujú predpoklady pre vznik aterosklerózy ?       Áno. Určité predpoklady existujú. Jedinec ich zdedí už pri narodení. Vplyv dedičnosti je však veľmi komplikovaný a nie je možné ho vyjadriť jednoduchými pravidlami. Naviac ateroskleróza je ochorenie podmienené súbehom viac vplyvov; pri zdedenej náchylnosti k obezite sa oveľa viac preberajú a uplatňujú nesprávne návyky vo výžive získané v rodine (vplyv dedičnosti a vplyv rodinného stola).       Medzi ďalšie vplyvy patria ochorenia, ktoré nie je možné vyliečiť, ale ktoré sa darí správnou liečbou priaznivo ovplyvňovať – sem patrí predovšetkým cukrovka (diabetes mellitus), ale i niektoré ďalšie metabolické odchýlky od bežných hodnôt, napríklad zvýšenie hladiny kyseliny močovej a fibrinogénu v krvi. Medzi zostávajúce vplyvy patria tie, ktoré je možné veľmi úspešne liečiť, lebo dokonca také, ktoré si chorý spôsobuje sám. Patrí k nim predovšetkým fajčenie cigariet. Čiastočný vplyv má tiež spôsob života spojený s nedostatkom pohybu a nadmerné vystavovanie sa stresovým situáciám. K ochoreniam, ktoré je v prevažnej väčšine možné úspešne liečiť, patrí zvýšený krvný tlak, vyššie hladiny tukových zlúčenín v krvi, predovšetkým cholesterolu a jemu podobným látok. 4. Je teda možné povedať, že sklon k ateroskleróze je daný genetickými vplyvmi a že obmedzovanie ostatných rizikových vplyvov nemá valný zmysel ?       Takýto výklad je úplne chybný. Prevencia aterosklerózy všetkými dostupnými prostriedkami a obmedzovanie škodlivých vplyvov má celkom zásadný význam predovšetkým pre osoby, ktoré sú ohrozené inými rizikami jej vzniku, napríklad práve spomenutými dedičnými vplyvmi. Mali by sa týkať i jedincov, ktorí týmito vplyvmi nie sú zaťažení, lebo je všeobecne známe, že liečba plne rozvinutých prejavov aterosklerózy je náročná, a často už neúspešná. Stavy, u ktorých sa podarí docieliť ústup aterosklerotických zmien, sú výnimočné. Možnosti súčasnej medicíny umožňujú liečiť jej dôsledky, napríklad cestou chirurgickou (predovšetkým tepnové bypassy), alebo katétrom (pomocou špeciálnych cievok a iných nástrojov, ktoré umožňujú zúženie cievneho priesvitu v určitých tepnových lokalitách zmenšiť alebo úplne odstrániť). V mnohých prípadoch však ani túto liečbu dôsledkov aterosklerózy nie je možné použiť, alebo už nejde použiť. Je to o to smutnejšie, že u nemalého percenta takto predčasne chorých (prípadne i zomrelých) sa dalo rozvoju pokročilých zmien zabrániť, alebo aspoň podstatne obmedziť ich rozsah. 5. Ktoré škodlivé návyky majú najväčší vplyv na aterosklerózu ?       Na prvom mieste je to nepochybne fajčenie. Ide o faktor, ktorý má v našej populácii snáď najväčší vplyv pri vzniku aterosklerózy a jej komplikácií. Podiel fajčiarov na celkovom počte obyvateľov je u nás v porovnaní s vyspelými krajinami stále veľmi vysoký. U mužov činí tento podiel polovicu, u žien zhruba tretinu, čím sa radíme na 3. miesto medzi 87 sledovanými krajinami. Na následky fajčenia umiera približne polovica fajčiarov (ročne okolo 22 000 osôb). Fajčiarovi prináša jeho návyk nielen zásadné zdravotné ohrozenie (okrem ochorenia súvisiaceho s aterosklerózou i zhubné nádory a celý rad ďalších chorôb), ale i nezanedbateľnú finančnú stratu. Ľudia, ktorí chcú skoncovať s fajčením musia mať pevnú vôľu. Významne im môžu pomôcť protifajčiarske poradne, vybavené tiež špeciálnymi odvykacími liekmi. Na ďalšom mieste sú zlé výživové návyky. Česká (slovenská ?) kuchyňa je nezdravá, lebo obsahuje veľké množstvo tučných jedál. Za rok spotrebujeme približne 50 kg tukov (optimálne by bolo asi 25 kg). Jeme málo zeleniny a rýb, hoci sú už u nás bežne dostupné za ceny, ktoré sa podstatne nelíšia od cien iných, často nezdravých potravín. Pokiaľ sa k tomu pridá nedostatok pohybu a prejedanie, nie je sa čo diviť vysokému výskytu obéznych jedincov v našej populácií . Obéznosť potom sama o sebe predstavuje ďalší významný rizikový faktor aterosklerózy. 6. Ktoré ďalšie rizikové faktory aterosklerózy je možné "bezbolestne" vylúčiť ?       Je ich celý rad a veľkú väčšinu z nich je možné v súčasnosti veľmi úspešne liečiť, nezriedka i jedinou tabletou denne alebo úpravou životosprávy. Predsa sa tak v mnohých prípadoch deje kvôli ľahostajnosti a nedôslednému prístupu pacientov, výnimočne i ich ošetrujúcich lekárov. Ide predovšetkým o zvýšený krvný tlak a vyššiu hladinu cholesterolu a jemu podobných látok. Sú to stavy, ktoré ich nositeľom nespôsobujú zjavné ťažkosti, preto ich veľa chorých podceňuje. Vysoký krvný tlak sa darí úspešne liečiť u väčšiny chorých a tým aj brániť vzniku cievnych mozgových príhod. K liečbe zvýšených hladín cholesterolu máme v súčasnosti neobyčajne účinné lieky, ktoré preukázateľne predlžujú život ako chorým s už rozvinutými prejavmi aterosklerózy (napr. po infarkte myokardu), tak aj jedincov, ktorí tieto prejavy nemajú. Niektoré vedecké práce z poslednej doby dokonca preukazujú, že i znižovanie normálnych hladín cholesterolu vedie k zmenšeniu výskytu infarktu myokardu. Neliečenie cukrovky (alebo diabetu mellitu) vedie k predčasnému rozvoju diabetických komplikácií, z ktorých mnohé sú smrteľné, a medzi ktoré patrí i rad ochorení, spôsobených aterosklerotickým zužovaním tepien. Vo všetkých vyššie uvedených prípadoch ide o „bezbolestné„ spôsoby liečby, zahrňujúce iba užívanie liekov a dodržiavanie správnej životosprávy. 7. Než prejdeme k otázkam životosprávy, môžete uviesť normálne hodnoty ukazovateľov, o ktorých ste sa zmienil ?       Uvediem iba niektoré. Optimálnu telesnú váhu, alebo hmotnosť, je možné zistiť najrýchlejšie podľa vzorca: výška tela v cm mínus 100 (napr. 183 cm – 100 =83 kg). Pokiaľ presnejší ukazovateľ indexu telesnej hmotnosti (BMI) je podiel hmotnosti v kg a druhej mocniny telesnej výšky v metroch (napr. 106 kg: 1,7 m2 = 36,6). Normálny index činí 23-25. Za ideálny tlak u mladších osôb by mal byť nižší než 140/90 (podľa súčasných poznatkov je táto hodnota už zvýšená). Celkový cholesterol musí byť nižší než 5,2 mmol/l, jeho „zlá„ zložka (LDL) pod 4 mmol/l, triglyceridy nižšia než 2,0 mmol/l a naopak „poslušný„ cholesterol (HDL) vyšší než 1,0 mmol/l. Prísnejší sme však s týmito ukazovateľmi u chorých, ktorý už trpia niektorým ochorením, ktoré môže mať svoj pôvod v ateroskleróze (napr. infarkt myokardu). Do podrobností ale v tomto pojednaní nie je možné zachádzať. 8. Ak k liečbe uvedených rizikových stavov existuje množstvo účinných liekov, prečo je tak dôležitá správna životospráva ?       Pretože u väčšiny uvedených rizikových stavov predstavuje prvý krok k ich úspešnej liečbe.       Niekedy vedie k úprave týchto stavov dokonca sama, a nebolo by nutné chorým predpisovať lieky. Ak má chorý vyššiu hladinu cholesterolu, bez diéty sa neobíde. Diéta spočíva v celkovom znížení množstva prijímaných potravín, ďalej potravín obsahujúcich cholesterol (vajcia, živočíšne tuky) a nenasýtené mastné kyseliny (maslo, najrôznejšie mliečne výrobky, bravčové mäso, šunka, údeniny, rôzne typy hamburgerov a iné.), a vo zvýšenom príjme nenasýtených mastných kyselín (rastlinné tuky, ryby) a potravín so zvýšeným obsahom vláknin (predovšetkým zelenina, celozrné obilniny). Alkohol (červené víno) je možné konzumovať v menšej miere. Na trhu je celý rad príručiek, detailne popisujúcich prípravu stravy s nízkym obsahom cholesterolu. U jedincov s vysokým krvným tlakom je potrebné obmedziť solenie. Zníženie nadváhy je v prevažnej väčšine záležitosťou redukčnej diéty. Liečenie medikamentmi (a výnimočne i chirurgické) sa používa iba u mimoriadne tučných jedincov, u ktorých diétne opatrenia zlyhávajú. Účinok ďalších, na trhu „za hotové„ dostupných prípravkov (prevažne rastlinného pôvodu), je pochybný a pokiaľ sa náhodou prejaví, je iba dočasný. Skoncovanie s fajčením je samozrejmé, najlepšie je však s týmto nebezpečným návykom vôbec nezačínať. U všetkých uvedených stavov doporučujeme dostatok pohybu. Optimálna je predovšetkým chôdza a ďalšie pohybové činnosti, zapájajúce všetky svalové skupiny. Telesná námaha by sa mala pestovať pravidelne. Dôležité je obmedziť opakované vystavovanie sa psychickému stresu. V niektorých zamestnaniach to však dosť dobre nejde. V takýchto prípadoch však tým viac vystupuje do popredia potreba vyplniť voľné chvíle telesnou námahou, ktorá nás baví, a pri ktorej sa môžeme dokonale uvoľniť, začínajúc prechádzkami, cez prácu v záhradke až po najrôznejšie športy. 9. Môže teda dôjsť, pri dodržiavaniu liekovej disciplíny a účinnej prevencie, k úplnému vyliečeniu aterosklerózy ?       Ani po zmene životosprávy a medikamentóznej terapii nie je možné očakávať úplné vyliečenie. Bolo ale preukázané, že je možné uvedenými opatreniami aterosklerotický proces zastaviť, prípadne nimi docieliť určitého ústupu už rozvinutých chorobných zmien. I to je dobrý výsledok, ktorý vedie k výraznému predĺženiu života mnohých postihnutých a k zabráneniu alebo aspoň oddialeniu kritických príhod, akými sú infarkt myokardu, mozgová mŕtvica, amputácia končatín a ďalšie choroby.