CUKROVKA
Diabetes mellitus v otázkach a odpovediach
Takmer 5% populácie je postihnutých ochorením ľudovo nazývaným „cukrovka„. Čo je jeho príčinou a je pravda, že je dedičná ?
V akých vekových skupinách sa ochorenie cukrovkou prejavuje ?
Aké sú prvotné príznaky cukrovky ?
Čo má robiť človek, ak zistí uvedené príznaky ?
Do akej miery má na vznik ochorenia vplyv pacientova životospráva ?
Aké príznaky sú pre jednotlivé druhy cukrovky typické ?
Je cukrovka nákazlivá ?
Je nejaká nádej na úplné vyliečenie cukrovky ?
Mnohí pacienti podceňujú rady lekára...
Ako sa má chovať pacient hlavne v počiatočnom štádiu ochorenia na cukrovku ?
Diabetik samozrejme nesedí stále doma. Ako sa má chovať mimo domov ?
Ktoré potraviny sú pre diabetika najvhodnejšie ?
Budú objavy v génovom inžinierstve prínosom k úplnému vyliečeniu cukrovky ?
Existuje prevencia cukrovky ?
1. Takmer 5% populácie je postihnutých ochorením ľudovo nazývaným „cukrovka„. Čo je jeho príčinou a je pravda, že je dedičná ?
Diabetes mellitus alebo cukrová úplavica (cukrovka) je vážne celoživotné metabolické ochorenie. Postihuje obe pohlavia, všetky vekové kategórie, rasy a etnické skupiny. Väčším problémom než sama cukrovka sú však jej komplikácie, ktoré postihujú hlavne oči, ľadviny, nervovú sústavu a obvodové cievy napr. na dolných končatinách. Vážnosť ochorenia je daná nezvratnosťou zmien, ktoré poškodzujú tkanivá a orgány. Stúpa nie len samotný počet komplikácií, ale častejšie sa objavujú ich závažnejšie formy, spojené so stratami funkcií poškodených orgánov a tkanív. Cukrovka je dedičné ochorenie, ale nejde iba o jednu chorobu. Cukrovka je skupina chorôb s odlišnou príčinou, príznakmi, priebehom i liečbou. Rozoznávame štyri základné typy, z ktorých je v našich krajinách najčastejší diabetes 1. typu a 2. typu.
Vznik cukrovky 1. typu súvisí s genetickými vlohami každého človeka. Autoimunitný charakter ochorenia je možné preukázať nálezom príslušných protilátok v krvi. Pri prejavení choroby je prítomná i bunková imunitná odpoveď. Spúšťacím mechanizmom tohoto procesu môžu byť i niektoré vírusové infekcie.
Štúdie o cukrovke 2. typu jasne ukazujú, že v rodinách chorých sa vyskytujú sklony k tomuto ochoreniu. Ide však o nejednotnú skupinu ochorení, čo zhoršuje hľadanie genetického základu a znaku zodpovedného za sklon ľudského organizmu ku vzniku diabetu 2. typu. Aby sme mohli podrobnejšie vysvetliť podstatu ochorenia, bolo by nutné prebrať mnohé poznatky z biológie a všeobecnej genetiky. Uspokojme sa teda s konštatovaním, že cukrovka 2. typu je ochorenie s genetickým základom, ktorého príčiny sa zatiaľ nepodarilo jednoznačne preukázať. Podľa vykonaných štúdií je možné odhadnúť riziko vzniku diabetu 2. typu u priamo príbuzných na 10-20%.
2. V akých vekových skupinách sa ochorenie cukrovkou prejavuje ?
Cukrovka 1. typu sa objavuje prevažne v detstve a dospievaní, u dospelých potom obvykle až do veku 45 rokov, i keď ani u starších osôb nie je vznik choroby 1. typu vylúčený.
Cukrovka 2. typu je ochorenie dospelých a starších ľudí, vznik tohoto typu choroby v detstve je výnimkou.
3. Aké sú prvotné príznaky cukrovky ?
Príznaky cukrovky môžu byť veľmi pestré. Je preto dobré vedieť, že pri vzniku cukrovky nemusí mať chorý rozvinuté všetky jej príznaky naraz. V popredí najobvyklejších a najčastejších stojí únava (únavový syndróm), spojená s chudnutím, ďalej časté močenie a smäd.
Diabetes 2. typu môže byť v počiatku i bez príznakov, až pri rozvinutej forme ochorenia sa pripájajú uvedené príznaky. Chorí diabetom 2 typu mávajú nadváhu (sú obézni). Občas sa stane, že chorý prichádza k lekárovi až s ťažkosťami, ktoré súvisia už s orgánovými komplikáciami cukrovky. Môžu to byť poruchy videnia, svrbenie (hlavne na miestach zaparenia), bolesť či mravenčenie v dolných končatinách, zle sa hojace rany, hnisavé alebo plesňové kožné prejavy.
4. Čo má robiť človek, ak zistí uvedené príznaky ?
Nástup cukrovky 1. typu býva obvykle výraznejší a rýchlejší, jeho príznaky sa prejavujú nápadnejšie, a preto by mal chorý navštíviť lekára ihneď, akonáhle tieto príznaky spozoruje. Stáva sa totiž, že pre zlyhanie vnútorného prostredia organizmu dôjde k poruche vedomia a stav chorého je natoľko vážny a kritický, že musí byť dopravený na oddelenie intenzívnej starostlivosti. Môže potom trvať i niekoľko dní, než sa ochorenie stabilizuje natoľko, že je možné začať jej obvyklú liečbu.
Druhý typ cukrovky máva príznaky omnoho miernejšie. V každom prípade je ale potrebné vyhľadať lekára a podstúpiť diagnostické vyšetrenie. Niekedy je zistená choroba náhodne, napríklad keď ide pacient na preventívnu prehliadku, predoperačné vyšetrenie či pri krvnom vyšetrení robenom pre iné ochorenie. V krvi nebýva ani príliš vysoká hladina cukru, ani nebývajú zmeny vnútorného prostredia organizmu.
5. Do akej miery má na vznik ochorenia vplyv pacientova životospráva ?
Cukrovka je ochorenie, ktorého vypuknutie a rozvinutie je závislé, okrem iného, i na životnom štýle. Výskumom tohto problému bolo nespochybniteľne preukázané, že platí neúprosná rovnica: zvýšenie životnej úrovne = zvýšený výskyt cukrovky 2. typu.
V niektorých krajinách s rýchlym rozvojom priemyslu, zlepšením výživy a prijatím západného štýlu života je nárast počtu ochorení diabetom tak veľký, že je možné ho považovať za epidemický.
6. Aké príznaky sú pre jednotlivé druhy cukrovky typické ?
Cukrovka 1. typu, pri ktorej dojde v dôsledku infekčného (autoimúnneho) procesu ku zničeniu veľkého množstva tzv. Langerhansových ostrovčekov pankreasu, produkujúcich inzulín, sa vyznačuje celoživotnou závislosťou na prísune inzulínu zvonku. Tento typ cukrovky je charakteristický prudkým nástupom ochorenia, vysokým obsahom cukru v krvi, a pre porušené vnútorné prostredie organizmu častým močením, smädom, výraznou únavou, slabosťou a početnými ďalšími príznakmi. Pokiaľ vznikne cukrovka 1. typu v dospelosti, je ju rovnako nutné liečiť po celý život podávaním injekčného inzulínu.
U cukrovky 2. typu, ktorá nie je od počiatku ochorenia spojená s nedostatočnou tvorbou inzulínu v ostrovčekoch pankreasu, nie je spočiatku nutná liečba inzulínom. U niektorých týchto ochorení môže dôjsť v neskorších štádiách choroby k vyčerpávaniu ostrovčekov a znižovaniu tvorby inzulínu a je preto nutné po niekoľkých rokoch trvania choroby začať niektorým pacientom inzulín podávať. Často spočíva liečba v kombinácii inzulínu a tabletiek, ktoré podporujú vyplavovanie inzulínu do krvného obehu. Niektorí diabetici 2. typu žijú s chorobou celoživotne na diéte alebo liečbe tabletkami. Pre poriadok je nutné uviesť, že sme sa zmienili o základných formách cukrovky iba všeobecne. Podrobnejšie informácie podá pacientovi jeho ošetrujúci lekár.
7. Je cukrovka nákazlivá ?
Cukrovka nepatrí medzi nákazlivé ochorenia v zmysle prenosných chorôb.
8. Je nejaká nádej na úplné vyliečenie cukrovky ?
Cukrovku nie je možné vyliečiť, ale je ju možné úspešne liečiť. Dodržiavaním diéty, primeraným pohybom a pomocou liekov zaistíme normálnu hladinu cukru v krvi (4,1-6,4 mmol/l). Cukrovka je celoživotné ochorenie, ktoré od vypuknutia sprevádza pacienta po celý život.
9. Mnohí pacienti podceňujú rady lekára...
To sa obvykle nevypláca. Lekári vedia, aké opatrenia pacient musí dodržiavať alebo čo musí užívať, aby stav jeho ochorenia bol čo najlepší a aby nepríjemné komplikácie, spočívajúce v ochoreniach životne dôležitých orgánov boli maximálne oddialené.
10. Ako sa má chovať pacient hlavne v počiatočnom štádiu ochorenia na cukrovku ?
Po zistení choroby musí prejsť predovšetkým z bežného jedálnička na diabetickú diétu, ktorá sa stane základom jeho ďalšieho (celoživotného) stravovania. Pri tejto diéte ide hlavne o vylúčenie nadbytočného množstva sacharidov zo stravy a o požívanie ich presne stanoveného množstva vo všetkých jedlách behom dňa. O správnej diéte rozhodne ošetrujúci lekár podľa typu ochorenia a stupňa nadváhy. Moderná diabetológia sa snaží pacienta čo najmenej obmedzovať a pripravuje mu také jedálničky, ktoré umožňujú stravovať sa v reštauráciách či podnikových jedálňach. Diabetik sa musí naučiť odhadovať potrebné množstvo príloh k jedlu, t.j. napríklad zemiakov, ryže, chleba, múčnych výrobkov (čo si doma s domácou váhou ľahko a rýchlo nacvičí) tak, aby ich „povolené„ množstvo vedel odhadnúť pohľadom. Celoživotné ochorenie cukrovkou kladie vyššie nároky na organizmus ako celok. Okrem pravidelnej diéty musí pacient zmeniť pracovné vypätie, celkovú dobu odpočinku a hlavne si musí zvyknúť na pravidelný a dostatočný spánok. Musí dokázať obmedziť sladké jedlá, vyhnúť sa náročným a namáhavým turistickým cestám či športovým výkonom, ktoré vedú k fyzickému vyčerpaniu, a mal by sa vzdať fajčenia a požívania alkoholu. Pre každého diabetika je naopak veľmi vhodná rekreačná telesná aktivita, pomáhajúca celkovému posilneniu organizmu a udržaniu alebo zníženiu telesnej hmotnosti. Telesná váha hrá pri postihnutí cukrovkou veľmi významnú rolu, lebo úzko súvisí s jej komplikáciami.
11. Diabetik samozrejme nesedí stále doma. Ako sa má chovať mimo domov ?
Liečený diabetik modernej doby žije v podstate rovnako ako zdraví spoluobčania, lebo jeho choroba nie je na prvý pohľad zrejmá. Môže celkom dobre cestovať služobne i rekreačne, môže primerane športovať. Pri každej činnosti by však mal mať u seba legitimáciu diabetika, aby mu pri ťažkostiach mohla byť poskytnutá účinná pomoc. Mali by sme vedieť, že pri ťažkostiach (bledosť, potenie, tras, začínajúce bezvedomie – hypoglykemický záchvat), spôsobený nízkou hladinou cukru v krvi, musíme podať diabetikovi cukor, či potravinu obsahujúcu cukor, aby sme zamedzili prehlbovaniu záchvatového stavu.
12. Ktoré potraviny sú pre diabetika najvhodnejšie ?
Diabetik, ako každý človek, musí prijímať sedem základných zložiek potravín: cukry (sacharidy), bielkoviny, tuky, vlákninu, vodu, minerály a vitamíny, Prvé tri vymenované sú našim denným kalorickým príjmom. Je známe, že nediabetici môžu pomerne voľne kombinovať tieto potraviny a niektoré bodové diéty sú priamo založené na vynechaní niektorej z týchto zložiek. Diabetik však musí jesť cukry, tuky a bielkoviny v presne definovanom dennom množstve. I percentuálne zastúpenie jednotlivých zložiek musí byť štandardné. Pri základných rozpisoch diét to býva 45% sacharidov, 20% bielkovín a 35% tukov. Sacharidy nesmú byť konzumované voľne (kockový či práškový cukor), ale musia byť zabudované do potravín, pokiaľ je možné v spojení s vlákninou (hlávkový šalát, otruby a pod.). Tá síce nemá kalorický obsah, ale zaistí že cukry viazané na vlákninu sa pomalšie vstrebávajú z čreva do krvi, a preto znižujú vysoké hladiny cukru v krvi po jedle. Na rozdiel od cukru a bielkovín, ktoré majú v 1 g 4,1 kcal, tuky majú v 1 g 9,3 kcal. Hlavne obézny diabetik preto musí obmedzovať prívod tukov a jesť nízkokalorické potraviny. Vezme si preto napríklad chudé hovädzie mäso, nízkotučný syr alebo tvaroh, nízkotučné mlieko apod. Vôbec najčastejším problémom je diabetik obézny, ktorý má i vysoký cholesterol. Títo pacienti musia byť lekárom poučení o nutnosti kombinovať diabetickú a nízkocholesterolovú diétu. V strave diabetika sú ďalej dôležité vitamíny A,B,C,D,E,. Obvykle postačí kvalitná diéta doplnená o ovocie a zeleninu, len v zimných mesiacoch sa doporučuje posilnenie niektorými prípravkami, obsahujúcimi okrem vitamínov i minerály a stopové prvky. Konzultácie s lekárom, ktoré preparáty užívať, je však žiadúca. Na koniec sa ešte zmienime o tekutinách. Vhodná je trojkombinácia: kvalitná minerálna voda, čaj a ovocný vitamínový nápoj, napríklad vylisovaná šťava z čerstvého ovocia.
13. Budú objavy v génovom inžinierstve prínosom k úplnému vyliečeniu cukrovky ?
Áno, nádej existuje vždy a za všetkých okolností. Musíme veriť, že to bude čo najskôr, lebo i dôvera pacienta v úplné uzdravenie má blahodárny vplyv na jeho celkový zdravotný stav.
14. Existuje prevencia cukrovky ?
Z vyššie uvedeného textu už vieme, že ochoreniu cukrovkou 1. typu sa vyhnúť nemôžeme.
Predísť vzniku cukrovky 2. typu alebo ju aspoň oddialiť o niekoľko rokov však môžeme udržiavaním optimálnej telesnej hmotnosti, zmenou nezdravej výživy a životosprávy, vedúcej k poruchám metabolizmu, ku ktorým dochádza pri prejedaní, ponocovaní, konzumácií alkoholu, fajčení a podobne. To sú „civilizačné ochorenia„ či zlozvyky ,ktoré môžeme celkom vylúčiť zo svojho života, pokiaľ chceme zdravo a spokojne žiť.
